Akože len ten pocit zvláštny popíšeš,
keď slov tak málo stále ešte vieš..
a predsa... dýchaš krásy života
na miestach, kde nik sa na nič nepýta.
Z krokov ticha srdce vydá hláska
a zo slzy šťastia, vytriskne sa láska.
Ako keď vánok jemne hladí stromy
rovnako zem mäkká objíma Ti nohy.
Čistý ľudský úsmev v sebe uchovaj
do duše pokoj, radosť vďačne ponáraj.
Až vlhká vôňa lesa naplní sa v Tebe
potom teplo vliate v srdci hebkosťou Ťa hreje.
Stačí ľahnúť si a viečkami prikryť svoj zrak
vždy chránený si, i keď cítiš temný mrak.
Nepýtaj sa, len v hĺbke zlatistý hlas počúvaj
dnes nepros, ale slovo vďaky Bohu v úcte daj.
..a miluj všetko.. každé steblo trávy
Veď cesta Tvoja, v správny čas sa zjaví ..